História

Banská Štiavnica je historické mesto na strednom Slovesnku. Známe je ťažbou kovou (najmä striebra).Dňa 11.decembra 1993 bolo mesto Banská Štiavnica s okolím zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Toto mesto dostalo meno podľa rieky Štiavnica ktorá tu pramení. V okolí Banskej Štiavnice sa nachádza početné množstvo umelých vodných nádrží – tajchov. Mesto Banská Štiavnica leží vo vnútri kaldery, ktorá vznikla zhruba pred 13,5 miliónmi rokov prepadnutím jadra Štiavnického stratovulkánu v Panónskom mori po sérii jeho erupcií, ktoré vytvorili okolie dnešného mesta nazývané Štiavnické vrchy. Najvyšší vrch pohoria sa nazýva Sitno (1009 m n. m).

Osud mesta Banská Štiavnica je úzko spätý s bohatými nálezmi drahých kovou, najmä striebornej rudy. Územie mesta bolo osídlené Keltmi už v 3. – 2. storočí pred n. l., ktorí tu ťažili zlato. Z roku 1156 je najstaršia písomná zmienka o meste, ktoré sa spomína ako zem baníkov. V roku 1217 je prvý písomný dôkaz o ťažbe striebra na území mesta, roku 1238 dostalo mesto mestské privilégiá a z roku 1275 pochádza prvá listina opatrená mestskou pečaťou. Roku 1443 postihlo mesto ničivé zemetrasenie, po ktorom muselo byť mesto opäť vybudované.V rokoch 1546 – 1559 bol prestavaný farský kostol na dnešný Starý zámok, ktorý slúžil ako protiturecká pevnosť, v rokoch 1564 – 1571 vybudovali Nový zámok ako protitureckú pevnosť. V roku 1681 bola postavená Klopačka oznamujúca čas fárania. V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici Samuelom Mikovínim založená prvá banská škola v Uhorsku, roku 1751 bola dokončená Kalvária.Roku 1763 v meste vznikla Vysoká banská škola, v roku 1770 premenovaná na akadémiu, prvá banská škola v Európe a najstaršia technická škola na svete. Roku 1878 bola dokončená voznická dedičná štôlňa, ktorej dĺžka je okolo 16 km a slúžila na odvodňovanie baní.